Dnes vám ponúkam jedlo, ktoré som sa naučila variť, keď som sa vydala.... Môj drahý pýtal stále fučku a ja...však dobre, veď zemiakovú kašu zvládne hádam každý.. Aké bolo moje sklamanie, keď mi povedal, že síce je dobrá tá kaša... ale, Moja maminka to robí inak. Čo viac môže mladú nevestu viac naštvať?? :) Či som chcela, či nie... musela som za svokričkou a pýtať si recept.
Zemiaky ošúpeme, umyjeme a nakrájame, na úplne malé plátky, také tenké, ako sa nám len dá. Zalejeme ich vodou, ale iba tesne pod vrchné plátky zemiakov. Osolíme a dáme variť. Pomaly varíme, pokiaľ sa zemiaky nerozpadávajú. Stačí skúsiť nožom, alebo vidličkou.
Keď sú úplne mäkké, zoberieme habarku /švrliak /, všade sa to volá inak. Zemiaky rozhabarkujeme vo vode, v ktorej sa varili, takmer na kašu. Potom pridáme múku. Najskôr jednu lyžicu. Znova rozhabarkujeme, kaša nám zhustne, stále miešame. Pokiaľ je fučka riedka, ešte pridáme múku.
Stále miešame, kým sa nevari aspoň pár minút. Potom odstavíme, prikryjeme a necháme pár minút v hrnci. Popri varení zemiakov si do menšieho kastrolika dáme masť a do horúcej pridáme očistenú a na rezance nakrájanú cibuľu, takto ju pražíme do zlatista.
Fučka....výborné jedlo....vyrastala som na ňom spolu so 4 súrodencami! Musím ju znova uvariť a tak si pripomenúť naše detstvo!
Pre pridávanie komentára sa prihláste.